zverejňovanie
na stiahnutie
Aktuality
Rodák z Veľkej Lehoty je uznávaný fotograf vo Veľkej Británii
Robert Víglaský odišiel v roku 2000 z Veľkej Lehoty do Veľkej Británii pracovať ako au-pair, kde sa mu podarilo vďaka tvrdej práci vypracovať na uznávaného fotografa. Celý článok pre TV Markíza si môžete prečítať TU.
Zdroj: www.tvnoviny.sk 16. 10 2016 09:00 | BRATISLAVA, LONDÝN/Zuzana Gálisová
Robert Viglasky. Mladý muž, ktorý pochádza z malej dediny Veľká Lehota pri Novej Bani. Pred pár rokmi opustil rodné Slovensko a začal hľadať šťastie vo Veľkej Británii.
Na tohto 36-ročného úspešného Slováka sme narazili úplnou náhodu pri čítaní článku o seriáli Sherlock v hlavnej úlohe s Benedictom Cumberbatchom a Martinm Freemanom.
Bol veľmi milý a rád sa s nami o svoje začiatky podelil. A ako to už býva zvykom, k fotografovaniu mu nepomohla náhoda. Je za tým tvrdá práca a aj istá "neodbytnosť".
Prečo ste sa rozhodli pre fotografiu?
Zhruba v rokoch 2004 -2005 som pracoval ako čašník v slovenskej reštaurácii Moya v Oxforde. Môj kolega bol Brit a fotograf. Vždy ma veľmi zaujalo, čo nafotil. Do toho momentu som o fotografovaní vôbec nič nevedel. Fotografia ma natoľko zaujala že som si nasporil na nový fotoaparát Canon a našiel som si prácu vo fotoslužbe v Oxforde.
Je to vaše vyštudované povolanie?
Vôbec nie, na Slovensku som študoval elektrotechniku na strednej skole v Žarnovici. Od roku 2005 som začal študovať fotografiu popri zamestnaní. Najprv som si spravil ročný kurz City&Guilds a potom ďalší dvojročný kurz (Higher National Certificate na Oxford and Cherwell Valley College. V rokoch 2008 - 2012 som študoval na vysokej škole University of Westminster v Londýne, kde som úspešne dokončil štúdium s first class BA (Honours) in Photography.
Ako ste sa dostali do Veľkej Británie a ako ste začínali?
Ja som začínal úplne od nuly. Prišiel som sem v v roku 2000 ako au-pair, mal som iba 20 rokov. Staral som sa o päť detí a angličtinu som ovládal iba minimálne. Možno sa pýtate ako som sa dohovoril. Odpoveď je úplne jednoduchá. Pomocou slovníka sme sa ako-tak dohodli.
Bol som au-pairom zhruba asi tak tri roky, dennodenná práca obsahovala staranie sa o deti, príprava jedál, tri menšie deti som brával a vyzdvihoval zo školy a samozrejme pranie a žehlenie patrilo k tomu.
Zaujímavá príhoda je tá, že behom dvoch rokov som sa sťahoval s tou istou veľkou rodinou až tri razy, z juhu Anglicka (Chichester) do Škótska a potom zo Škótska blízko Oxfordu. Ku koncu môjho pôsobenia ako au-pair sme boli v tej rodine až dvaja Slováci, môj dobrý kamarát Frank Kocian, tiež z Veľkej Lehoty, jej vypomáhal rodine. Dnes je z neho úspešný slovenský podnikateľ.
Koľko rokov trvalo, kým ste sa dopracovali tam, kde ste dnes?
Na vrchole určite ešte nie som, ale odkedy som začal fotiť už ubehlo 12 rokov. Od roku 2008 som sa začal zaujímať o filmovú fotografiu. Na univerzite v Londýne som začal fotiť pre študentské filmy a na iných rôznych projektoch. Tam som si začal budovať portfólio a získaval cenné skúsenosti.
Koncom roka 2012 som dostal pozvanie na pohovor s režisérom Otto Bathurst a producentkou Katie Swinden v Londýne, ktorý chceli fotiť seriál Peaky Blinders odvysielaný stanicou BBC 2. A toto stretnutie môžem označiť ako za najväčší zlom v mojej kariére.
Máte aj vy, ako väčšina slávnych ľudí, vtipnú príhodu čo vám pomohlo ku kariére?
Počas štúdia som sa kontaktoval veľmi populárneho britského filmového fotografa Alexa Baileya, ktorý už fotil vyše 74 veľkých filmov. Chcel som byť jeho asistentom. Písal som mu neustále asi pol roka. Až som sa vybral na jeho prezentáciu v Birminghame, aby som sa s ním zoznámil.
A tu sa potvrdilo, že byť neodbytný sa vypláca. Alex ma zobral za asistenta pre hollywoodsky film Snow White and The Huntsman, ktorý nakrútila spoločnosť Universal Pictures. A dodnes sme dobrí kamaráti.
Bol som jeho asistentom iba na tom jednom filme, ale stále sme v kontakte. Alex pôsobil ako môj mentor, vždy som sa na neho mohol obrátiť. V minulom roku som ho zastupoval na veľkom televíznom dramatickom seriály The Crown pre Netflix.
Čo vám zo Slovenska v Británii najviac chýba?
Samozrejme rodina a známi, a tiež slovenská kuchyňa, mamina veľmi dobre vari a pečie. Chýbajú mi najmä bryndzové halušky so slaninou a rôzne domáce koláče.
V Británii sa podarilo preraziť viacerým Slovákom. Stretávate sa resp. udržujete cez slovenské akcie v Británii kontakt s domovinou ?
Mam zopár slovenských kamarátov, väčšina známych pochádza z rôznych krajín. Ale rád by som sa stretol aj s inými Slovákmi žijúcimi vo Veľkej Británii.
Bývalé Československo má veľa úžasných fotografov, ktorí prerazili vo svete. Kto je váš vzor?
Určite, Josef Koudelka a Dezo Hoffman. Sú jednými z mojich najobľúbenejších fotografov, ktorí ma dodnes inšpirujú svojou tvorbou.
Fotíte titulky slávnych časopisov, hviezdy filmu a filmové plagáty. Čo je z toho najťažšie?
Asi najťažšie, a zároveň aj najdôležitejšie, je vybudovať si dobrý vzťah s hercom alebo herečkou. To je základ dobrej spolupráce či už fotíme na pľaci alebo v ateliéri.
S ktorým hercom, resp. herečkou alebo osobnosťou sa vám najlepšie robilo?
Mám niekoľko hercov, s ktorými veľmi rad robím. Určite je to Cillian Murphy (Peaky Blinders), Benedict Cumberbatch, Martin Freeeman (Sherlock) a Aidan Turner (Poldark). Úplné som bol poctený keď som robil s držiteľkami Oscarov - pani Judi Dench (The Hollow Crown II) a pani Helen Mirren (Woman in Gold).
Hovorí sa, že neexistuje recept na slávu, ale vy ste slávny. Prezradíte ho?
Ja určite slávny nie som. Ale môžem povedať to, že som veľmi šťastný za prácu, akú mám a tiež za možnosti, ktoré mi Veľká Británia ponúka. Môj recept je tvrdá práca, nevzdávať sa a isť si za svojim cieľom.
Čo robíte aktuálne?
V tomto roku som začal fotiť pre National Geographic Channel. V Maroku a Budapešti som fotil pre ich prvú televíznu drámu Mars. Nafotil som aj prvú epizódu ďalšieho nového televízneho seriálu Genius v Prahe, ktorý režíroval oscarový režisér Ron Howard. A samozrejme veľa fotím pre BBC a BBC Worldwide, ITV a rôzne produkčné spoločnosti.
Fotografie Roberta Viglaskeho si môžete pozrieť v našej galérii a samozrejme aj na jeho webovej stránke robertviglasky.com
